Miloš niektoré gény sú viazané na sfarbenie i pohlavie.Napríklad biele sfarbenie prenáša výlučne samec.Čiže u takýchto jedincov sú gény napr.samčie jednej farby a tie druhé samičie zodpovedajú za tú druhú farbu.Vonkajšie znaky pritom nemusia vykazovať obojpohlavnosť.Ak obojpohlavnosť je zjavná i pri vonkajších znakoch,tak sa až vekom prejaví jedna alebo druhá.Čiže jedinec vykazujúci obojpohlavnosť bude nakoniec ,,totálny,, samec alebo normálne sa rozmnožujúca samica.
V chromozómovej sústave jedného pohlavia, jeden pár chromozómov tvoria chromozómy, líšiace sa tvarom aj genetickým obsahom.
Viď.časť textu z odkazu
https://biopedia.sk/genetika/gonozomova-dedicnost
Dedičnosť viazaná na pohlavie
Dedičnosť znakov viazaných na pohlavie sa nazýva aj gonozómová dedičnosť, podľa ktorej sa dedia všetky znaky viazané na pohlavné chromozómy až na malý homologický pseudoautozomálny úsek, ktorý je charakteristický autozómovou dedičnosťou. V niektorých prípadoch neobsahujú chromozómy X a Y žiadne zhodné úseky.
V praxi sú významné hlavne gény, ktoré majú lokus na heterologickej časti chromozómu X. Heterologická časť chromozómu Y často neobsahuje žiadne gény. Ak sa v heterologickej časti chromozómu Y nachádzajú gény, tak tieto majú len jedince heterogametického pohlavia. Tieto prípady označujeme ako priama dedičnosť. U človeka je to napr. gén pre nadmerné ochlpenie ušníc, ktorý sa prenáša výhradne z otcov na synov - holandrická dedičnosť.
X–chromozómová dedičnosť je najvýznamnejším typom gonozómovej dedičnosti, ktorá je viazaná na gény uložené v nehomologických úsekoch chromozómov X a Y. Muž je v týchto znakoch hemizygot (nemôže byť ani homozygot ani heterozygot), pretože má len jednu alelu. V mechanizme dedičnosti znakov viazaných na X-chromozóm sú isté odlišnosti od 1. Mendelovho pravidla dedičnosti.
Farba očí u drozofily
Prvé pozorovanie dedičnosti viazanej na pohlavie bola farba očí u drozofily, ktorú si všimol Morgan. Počas svojej práce s krížením drozofíl našiel spomedzi všetkých potomkov jedného samca s bielymi očami. Domnieval sa, že sa jedná o veľmi zriedkavý recesívny znak. Následné kríženie potomkov F1 generácie, ktoré boli všetky červenooké, dostal významnú odchýlku od mendelistického štiepneho pomeru, pričom všetky bielooké jedince boli samčieho pohlavia. Objavil tak väzbu znaku na pohlavie.