Tylomelania
Napísané: 16 Okt 2015, 11:18
Musím povedať, že slimáka, pôvodne zamýšľaného len ako doplnok k sulawesi krevetkám som si rýchlo obľúbil. Má určité charakteristiky správania, vďaka ktorým sa zdá, ako by sa jednalo o evolučne docela vyspelého tvora:
Tylomelánia spí. Alebo trávi, nečo z toho...keď sa tylomelánia naje, zalezie niekam do tieňa, alebo sa zahrabe, alebo len tak voľne niekde položí, stiahne do ulity a hoďku sa nepohne.
Tylomelánia vidí a vie, kam chce ísť, nebehá po akváriu ako iné slimáky náhodne a chaoticky. Viem to vďaka tomu, že ich ulity zanechávajú za sebou v štrku stopu. A včera som si uvedomil, že tá stopa nikdy nenaráža, ani nekoliduje s prekážkami v akváriu. Ak je v prostriedku akvária skala, okolo nej priechod 3 cm široký do druhej časti akvária, tylomelánia prejde z jednej strany na druhú pekne rovnou čiarou, bez pochybenia.
No a napokon, sú vajco-živorodé podobne, ako gupky. Rodia jednotlivé mľáda vždy po nejakom čase.
Sfarbení majú veľa možných, ja mám dva druhy, ten čo nazývam zeleným Nemci nazývajú žltým, ten čo ja nazývam žltým, Nemci nazývajú oranžovým...moja drahá tento spor ukončila žensky a rozhodne: "limetka a kanárik".
K podmienkam chovu: Ideálne samozrejme tie isté podmienky, ako krevetky sulawesi. Sú však adaptívnejšie na tvrdšiu vodu, čiže buď stredne tvrdá vodovodná, ideálne namiešaná s RO. Nevyhnutnou podmienkou je však vyššia teplota, aspoň 26 * C. Viem si napr. predstaviť docela dobre spolunažívanie tylomelánií a neocaridín pri teplotách, ktoré su hornou hranicou optima pre jedny a dolnou hranicou optima pre druhé...pravdu povediac, moje Bloody Mary sa prispôsobili aj 29 * C. Dospelé síce majú dosť vysokú úmrtnosť, avšak v tejto vode sa množia a mladé v nej vyliahnuté a odnosené už prosperujú.
A nezabudnúť na kŕmenie: tylomelánie nie sú tými klasickými akváriovými slimákmi, schopnými prežiť na detrite a riasách. Majú výrazný apetít a jednia všetko, čo krevetky...priemyselné krmivá pre bezstavovce, pre ryby a listy rastlín...ibaže to jedia oveľa, oveľa rýchlejšie, ako krevetky.
Tylomelánia spí. Alebo trávi, nečo z toho...keď sa tylomelánia naje, zalezie niekam do tieňa, alebo sa zahrabe, alebo len tak voľne niekde položí, stiahne do ulity a hoďku sa nepohne.
Tylomelánia vidí a vie, kam chce ísť, nebehá po akváriu ako iné slimáky náhodne a chaoticky. Viem to vďaka tomu, že ich ulity zanechávajú za sebou v štrku stopu. A včera som si uvedomil, že tá stopa nikdy nenaráža, ani nekoliduje s prekážkami v akváriu. Ak je v prostriedku akvária skala, okolo nej priechod 3 cm široký do druhej časti akvária, tylomelánia prejde z jednej strany na druhú pekne rovnou čiarou, bez pochybenia.
No a napokon, sú vajco-živorodé podobne, ako gupky. Rodia jednotlivé mľáda vždy po nejakom čase.
Sfarbení majú veľa možných, ja mám dva druhy, ten čo nazývam zeleným Nemci nazývajú žltým, ten čo ja nazývam žltým, Nemci nazývajú oranžovým...moja drahá tento spor ukončila žensky a rozhodne: "limetka a kanárik".
K podmienkam chovu: Ideálne samozrejme tie isté podmienky, ako krevetky sulawesi. Sú však adaptívnejšie na tvrdšiu vodu, čiže buď stredne tvrdá vodovodná, ideálne namiešaná s RO. Nevyhnutnou podmienkou je však vyššia teplota, aspoň 26 * C. Viem si napr. predstaviť docela dobre spolunažívanie tylomelánií a neocaridín pri teplotách, ktoré su hornou hranicou optima pre jedny a dolnou hranicou optima pre druhé...pravdu povediac, moje Bloody Mary sa prispôsobili aj 29 * C. Dospelé síce majú dosť vysokú úmrtnosť, avšak v tejto vode sa množia a mladé v nej vyliahnuté a odnosené už prosperujú.
A nezabudnúť na kŕmenie: tylomelánie nie sú tými klasickými akváriovými slimákmi, schopnými prežiť na detrite a riasách. Majú výrazný apetít a jednia všetko, čo krevetky...priemyselné krmivá pre bezstavovce, pre ryby a listy rastlín...ibaže to jedia oveľa, oveľa rýchlejšie, ako krevetky.
no ináč veľmi pekný.
Len im to docela dost trva, potvorkam...